Back to honesty

The Liar Crown, part 2

5. november 2013 at 17:56 | Pandora~
Keby ste len vedeli ako ma vaše komentáre tešia a ako veľmi mi zlepšujú náladu :3 Túto poviedku som si zamilovala a mám napísaných už pekných pár strán wo Worde a myslím že po dlhej dobe som sa opäť dokázala prinútiť napísať niečo fantasy. Neviem kedy som nad tým uvažovala ale zrejme už viem prečo nemám k poviedke Wanderlust taký veľký citový vzťah ako predtým. Písala som ju vtedy keď som bola...povedzme že v akom takom "vzťahu". A proste som bola zamilovaná až po uši. Jediné čo s chalanmi prežívam teraz je neskutočná zábava a pocit že im môžem povedať všetko.

"Nemusíte si toho brať veľa. Stačí vám tunika, obyčajne kožené nohavice a čižmy."
Nevedela koľko bude preč, a čo bude potrebovať. Keď niekam šla, vždy jej zbalili veci komorné. Teraz bola stratená a tak bola vďačná že jej Gerard pomáha. Tak rýchlo ako sa len dalo, si vyzliekla čierne šaty a dala dole korzet. Opäť sa mohla poriadne nadýchnuť. Na seba si dala čiernu tuniku a čierne kožené nohavice, ktoré jej vybral Gerard. Keby nemala prsia a dlhé vlasy, vyzerala by ako muž. Obula si vysoké čižmy zatiaľ čo jej Gerard vyberal základné veci na prežitie. Dýku si pripla na opasok a druhú si vložila do čižmy. Tých pár rád čo jej stihol za tú chvíľku dať bolo viac ako sa naučila za celý život.
"Lovenie," potichu si mrmlal už hodnú chvíľku. Netušila nad čím môže rozmýšlať. K zbraniam ju nikdy nepúšťali. Zatiaľ čo on stale niečo hľadal ona hladkala tmavohnedého koňa, ktorý k nej nakláňal hlavu a žobral cukor. Ako malá vždy večer pišla do stajne s plnou hrsťou kociek cukru a dávala každému z nich. V poslednej dobe však už na to nemala čas. Ako jej matka vravievala, musela sa venovať povinnostiam dámy.

"To je Ezio," povedal Gerard a zároveň s tým jej do rúk vložil luk a tulec so šípmi.
"Ani neviem od kedy ho tu máme."
"Je tu iba krátko, pár mesiacov, ale to je teraz nepodstatné. Predpokladám že luk ste už v rukách držali."
"Párkrát."
"To znamená že ho viete používať, že áno?"
"Nie veľmi dobre," priznala sa. Keby tak viac času trávila poľovačkami s otcom ako šitím hlúpych šiat.
"Bude to musieť stačiť. Pripravím Ezia a môžete ísť."
Prišiel čas sa naposledy rozlúčiť so svojim domovom.

Mesiac na oblohe osvetloval cestu striebornými lúčmi svetla. Ako malej jej rozprávali príbehy o bytostiach noci, ktoré sú počas splnu najsilnejšie. Nesmrteľné tvory, živiace sa krvou a obrovské vlky, ktoré sú schopné meniť podobu na človeka. Nikdy tomu príliš neverila ale teraz keď bola sama pocítila doteraz neokúsený strach. Popohnala koňa aby išiel rýchlejšie. Pomalé tempo ju ešte viac znervózňovalo. Na opasku mala pripnutú dýku od Gerarda a cez chrbát prehodený luk a tulec so šípmi. Síce nevedela ako tie veci používať, cítila sa s nimi aspoň trošku bezpečnejšie. Povedal jej že má ísť do hôr a tam sa ukryť. Sever poznala ako svoju dlaň. Vedela o všetkých nebezpečných aj čarovných miestach, Presne teda vedela kam ide, aj keď tma jej cestu komplikovala. Stromy okolo nej začali byť čím ďalej hustejšie po kope až sa nakoniec dostala do samého stredu lesa. O tom lese sa hovorilo že je čarovný avšak Delize si na ňom nikdy nič čarovné nevšimla. Počula ako Ezio dychčí z posledných síl a tak mu dovolila na chvíľku spomaliť. Nechcela to zviera uštvať na smrť.

"Pekný kôň," ozvalo sa odnikiaľ.
Vydesená sa začala okolo seba rozhlidať avšak v tme nikoho nevidela.
"Ukáž sa," zakričala do lesa. Panika v jej hlase bola zreteľná a mussel to vycítiť aj neznámy človek lebo sa začal smiať. Smiech neznelo desivo ale skôr pobavene. V tom vedľa ňu dopadol zo vzduchu akýsi muž. V tej tme nevidela jeho tvár ale mesačné svetlo sa odrážalo od lesklého predmetu, ktorý držal v ruke. Bol to dlhý meč a na čepeli mal vyryté nejaké znaky, ktorým nerozumela.
"Kto si a čo tu robíš v takúto dobu?" opýtal sa.
Nedokázala mu odpovedať lebo stále uvažovala nad tým z kade sa tu vzal. Jediné možné vysvetlenie by bolo že by skočil z koruny stromov ale tie boli príliš vysoké a mohol sa pri tom zabiť.
"Niečo som sa ťa pýtal."
"Mierim do hôr, čo odo mňa chceš?"
"Neodpovedala si. Kto si?"
Nemohla mu povedať pravdu o tom kto bola. Musela si rýchlo niečo vymyslieť.
"Celina."
"To je iba tvoje meno. Odkiaľ si a čo tu chceš?"
"Utiekla som z juhu."
Nevedela čo bolo také smiešne a tak ostala ticho.
"Tak to držím palce, ale aby si nebola sklamaná tak ti niečo poviem, neprežiješ. A za to že som ti to povedal mi teraz dáš peniaze. Predsa len by si nechcela zomrieť hneď teraz, alebo áno?"
Ten pocit, ktorý mala predtým ako zabila muža v jej izbe sa vrátil. Mihnutím oka vybrala dýku a priložila ju mužovi k hrdlu. Počula ako sa jeho srdce išlo roztrhnúť.
"Nie, nechcem zomrieť. A myslím že ani ty. Teraz ma zaveď za ostatnými. Nie sit u predsa sám, nemám pravdu?"
Zosadla z koňa, s dýkou stale priloženou na jeho hrdle. Prinútila ho dať jej meč do ruky a zobrať koňa. Viedol ju cestou, ktorú by si nedokázala zapamätať ani keby tade prešla tisíc krát. Netušila kam ju vedie a nevedela či ju náhodou netiahne do pasce. Rovnako ako klamala ona, mohol klamať aj on. Avšak zatiaľ bol jej jedinou možnosťou ako prežiť. V dialke zbadala malé svetielko. Chcela utekať tým smerom avšak ovládla sa. V tom zbadala v korunách stromov ľudí. Strážili to tu. A ona prehrala.

Pandora~
 

2 people judged this article.

Comments

1 Adele • hers.blog.cz | Email | Web | 5. november 2013 at 19:54 | React

Páni, to je krásné! A napínavé :)

2 Jass the Neverlander | Web | 6. november 2013 at 13:23 | React

Dobre, ja chápem že nemáš rada Lily ale urob to aspoň kvôli Loganovi! :3

Aha. :D Tak pardon, som neinformovaná. :3 Kým mi tú knihu nepožičiaš, neinformovaná aj budem, tak nech si Viki pospíši. :3

Dobre, je pravda, že je to lepšie ako z matyki, ale aj tak. :D Ale teraz to už bolo lepšie.

A už sa aj CoB dá stiahnuť, tak si ho stiahneme a pozrieme. A bude fangirliing. :3

Nepôjdem na Gamču, mama ma tam nechce dať. -.- :/

/ / /

Inak príbeh je úplne neskutočný. Som fan #1. Som zvedavá čo sa stane nabudúce, tak neseď na riťke a pridaj nový diel, dobre?! :D

3 LaRoseNoire | Web | 6. november 2013 at 17:02 | React

". . A ona prehrala." chcem vedieť čo bude ďalej :3

4 Nell | Web | 7. november 2013 at 16:53 | React

Nevím, jak se ti to daří, ale píšeš líp a líp. Zanedlouho už to bude opravdu na knížku. :3
Jsem strašně zvědavá, jak to bude dál, takovýhle konec... to je příšerné. Ale konec celkový dojem rozhodně nepokazil. Naopak. Strašně moc se těším na další díl, musím se dozvědět, jak to bude pokračovat.

5 Claire Drayen. | Web | 7. november 2013 at 17:59 | React

No, začíná to být čím dál tím lepší. Úplně skvěle popisuješ, živě si to celé dovedu představit a je to nádhera. A navíc jak už jsem psala, ohromně se mi líbí ten námět, je to zase něco jiného.
Miluju ale zároveň nenávidím taková zakončení u knížek a povídek, i když se o ně sama snažím. Protože pro toho čtenáře to je k zešílení, vůbec u tak zajímavého příběhu.
Co nejdříve přidej další díl. Nebo to klidně natahuj ale ne moc, jinak tě začnu spamovat komentáři typu "A když už bude další díl?" :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement